Firmy sa zaujímajú o pocity ľudí

Za posledné desaťročia prešli kancelárie a pracoviská veľkou zmenou. Otvorili sa nielen dizajnu, ale aj individuálnym požiadavkám zamestnancov. Veľké firmy sa oveľa viac zaujímajú o to, ako sa ľudia v práci cítia a riešia ich individuálne požiadavky.

Spôsobila to vojna o talenty, ktoré sa firmy usilujú získať a udržať. Podarí sa im to, keď sa zamestnanci budú v práci cítiť dobre. Vedci tvrdia, že ľudí významne ovplyvňuje prostredie

Modernizáciou sa to začalo

Väčšina zamestnávateľov investovala nemalé sumy do modernizácie starých alebo do budovania úplne nových priestorov. Vytvorili pre zamestnancov oddychové a relaxačné zóny s ušiakmi, ktoré vytvárajú teplo domova a poskytujú priestor na socializáciu.

Office dostal vyšší štandard, lepšiu akustiku i zdravé sedenie. Poľudštený moderným dizajnom, má navyše aj umeleckú hodnotu. Zamestnanci už nesedia 8 hodín za jedným stolom, ale pohybujú sa po celom priestore, striedajú dynamickú a statickú činnosť. 

Čo je well-being?

Zrejme to v špičkových firmách úplne nestačí. Aké sú individuálne očakávania zamestnancov? Označujú ich moderne ako well-being, čo v podstate znamená, aby boli v práci šťastní a cítili sa tam dobre.

Niektorí si predstavujú pod týmto spojením väčšiu flexibilitu a mobilitu. Ďalší by radi vyvážili vysoké pracovné nasadenie dlhšou dovolenkou. Priamo na pracovisku chcú mať zdravé jedlo či črepníky s čerstvými bylinami. Pre niekoho je benefitom, že si môže cez obed zabehať, potom si dať sprchu alebo aj zdriemnuť. Niektoré firmy sú týmto požiadavkám otvorené.

Dalibor Špok
psychológ

Zaznelo na TechoCon 2018

„Mladšia generácia je zameraná viac na zážitkovú hodnotu práce. Nechce robiť nezmyselnú prácu iba preto, že jej niekto sľúbi o 5 rokov kariérne povýšenie. Chce mať radosť z práce okamžite. Treba to brať vážne a zaoberať sa tým. Nielen firemná kultúra, ale aj fyzické prostredie, patrí k lepšiemu prežívaniu. A to aj v zmysle redukcie stresu a rušivých podnetov.“

Technologický rozvoj

Psychológ skonštatoval, že ešte veľa zamestnávateľov podceňuje vplyv pracovného prostredia na zdravie. Človek v práci prežije väčšinu dňa, kedy je v bdelom stave. Zlé pracovné prostredie môže spôsobiť vyhorenie, demotiváciu, úzkostné poruchy, bolesti hlavy a iné psychosomatické prejavy.

Pracovný a osobný život sa u zamestnanca prelína ešte viac ako kedykoľvek predtým. Ako poukázal Dalibor Špok, súvisí to s technológiami a mobilitou. Ľudia si prácu presúvajú do home office, ktorý majú v obývačke. A naopak, v práci je interiér zariadený tak, že evokuje obývačku

O kvalite vzťahov

Veľmi dôležitým faktorom na pracovisku sú vzťahy. Kvalita vzťahov je prostriedkom na zvyšovanie šťastia a spokojnosti. Keď ľudia nie sú v práci frustrovaní, sú menej chorí a prinášajú kreatívne zmeny.

Na vzťahy si bude treba posvietiť. Najmä, keď bude populácia starnúť, predĺži sa aktívny vek a do pracovného procesu príde generácia millennials. Pracovný trh čaká cca o 15-20 rokov veľká zmena.

Aká bude spolupráca 3 generácií? Treba počítať s tým, že každá generácia má voči inej predsudky. Starší si myslia, že mladí sú leniví, mladí si myslia, že starší sú technickí antitalenti a podobne. Tieto veci bude treba riešiť, tolerovať sa a učiť sa od iného. Oveľa viac sa môžu využívať čiastočné úväzky.

Sme veľmi senzitívni na pracovisku voči rasovým predsudkom a iným odlišnostiam, v prípade veku nie som si tak istý. Bude s tým treba pracovať. Človek si musí v praxi presvedčiť, že diverzifikovaný tím pracuje lepšie než monolitný,“ povedal Dalibor Špok.

Peter Kantor
Sales Director Techo

Mileniáli hľadajú rovnováhu

„Začnem príkladom. S mladým kolegom z Rakúska robíme pravidelne konferenčný hovor. Naposledy sa naň pripojil z mobilu. Počas našej porady sa presúval na ďalší míting. Mladí nevedia pracovať z jedného miesta, majú inovatívne postupy. Mladá generácia očakáva rovnováhu pracovného a osobného života, teda work life balance. Zabehať si cez obed, alebo oddýchnuť si, trebárs aj v office na lôžku, vnímajú ako benefit. Ak načas vypnú, neznamená, že nie sú produktívni.“

Na pracoviskách budú zrejme pribúdať oddychové lôžka a sprchy pre športovo založených zamestnancov. Pracovné prostredie sa bude výhľadovo zlepšovať.

Pracovný život je pod vplyvom technologických zmien veľmi rýchly a každá generácia musí byť k zmenám otvorená. Nemajme predsudky k staršej generácii, je čoraz flexibilnejšia ako jej predchodkyne. O 15 až 20 rokov k nej budú patriť súčasní tridsiatnici, ktorí zažili technologické flow. Vzniká nástojčivá potreba všetkých skupín zamestnancov neustále na sebe pracovať.

Peter Kantor doplnil, že vek by sme mali brať do úvahy, ale nepreceňovať ho. Práca vo firme nie je len o veku, ale aj o vzdelaní, ďalšom vzdelávaní, schopnostiach, osobnostných črtách či osobnej kultúre.

Millennials, mileniáli, generácia Y – aká je?

  • Sú to mladí ľudia vo veku 23 až 38 rokov, ktorí dospeli na prahu tisícročia
  • Je početná generácia, ktorá podľa odhadov prestavuje 2,3 mld. ľudí vo svete
  • vynikajúce vzdelanie, vysoké sebavedomie, má rada zmenu
  • Jej svet je online a sociálne siete
  • Má veľký záujem o telo i dušu
  • Ťažšie sa začleňuje do pracovného tímu
  • Hľadá rovnováhu pracovného a osobného života
  • Je závislá od mobilu
  • Millennials častujú charakteristikami leniví a narcistickí

Generácie

  • Generácia Z - narodení v roku 1997, majú 22 rokov a menej
  • Generácia Y - narodení v rokoch 1981 až 1996, majú 23 až 38 rokov
  • Generácia X - narodení v rokoch 1965 až 1980, majú 39 až 54 rokov
  • Generácia boomer - narodení v rokoch 1946 až 1964, majú 55 až 76 rokov
  • Generácia sillent - narodení v rokoch 1965 až 1980, majú od 74 až 91 rokov

foto: Techo, adobestock, pixabay

Čo pre vás môžeme urobiť?

Dajte nám vedieť