Šťastie je, keď vidíme zmysel v práci
Šťastie sa stalo sa témou konferencií a firemných porád. Ako vytvoriť zamestnancom také podmienky, aby boli šťastní? Psychológ Aleš Bednařík v rámci pozitívnej psychológie skúma, čo robí ľudí šťastnejšími. Hovorili sme s ním v Techu (dnes Ahrend Slovakia), kde moderoval panelovú diskusiu Zmeňte postoj k zmene.
Ako sa podieľajú office priestory na definícii šťastia na pracovisku?
- Spoločnosť sa zrýchľuje, prispievajú k tomu aj technológie. Pomáhajú nám, ale nám nepriniesli nám viac voľného času. Voľný čas je priestor na súkromný život a aktivity, v ktorých ľudia hľadajú viac šťastia. Máme oveľa menej voľného času, ako mali naši predkovia pred rokmi. Hľadáme možnosti, ako ľuďom zmeniť pracovisko tak, aby boli spokojní. Spokojní zamestnanci sú angažovanejší a podávajú lepšie výkony. Štýlové a funkčné pracovné prostredie je dnes veľká téma a prispieva k tejto spokojnosti.
Aká je vaša definícia wellbeingu?
- Šťastie sa prejavuje na dvoch úrovniach. Happines je aktuálne šťastie, keď sa cítim dobre, prežívam emócie. Vyvolávajú ich aj banálne veci – rozprávam sa o niečom, čo ma zaujíma, bavím sa s niekým, kto mi je sympatický. Alebo keď dostanem nečakanú odmenu. Mimochodom, dohodnutá odmena nespúšťa dopamín, človek ju považuje za samozrejmosť. Je oveľa šťastnejší, keď dostane nečakanú odmenu.
Dôležité je dlhodobé šťastie wellbeing, ktoré sa buduje každodenným správaním. A nie je postavené na emóciách, ale na rozumovom vyhodnocovaní minulosti. Uspokojujú nás veci, ktoré nám dávajú zmysel. Nehodnotíme ako šťastie, keď podáme vysoký výkon, ale keď má naša práca zmysel.
Zjednodušme to, ako žiť, aby sme pocítili šťastie?
- Je ťažké si šťastie uvedomiť, keď sme v zhone. Zmien je tak veľa, že si nestíhame ani užiť to, čo sme urobili, ale už robíme iné. Naučme sa byť citliví k obyčajnej všednosti, užívajme si ju. To prináša pocit spokojnosti a šťastia, keď sa na chvíľu zastavíme.
Ako si generácie vedia užívať šťastie?
- Starší sa učili, že šťastie si musia zaslúžiť. Až keď urobíme to a to, šťastie príde. A z pracovného hľadiska sú naozaj lepší pracovníci, čo vedia odložiť pocit uspokojenia na neskôr. Vedia lepšie robiť a vytrvať. Mladá digitálna generácia si vie viac užívať aktuálny moment, tu a teraz. Stlačia tlačidlo a chcú vidieť výsledok. Sú tak veľmi naviazaní na aktuálne prežívanie, že je s nimi problém plánovať. To je viac ich nevýhoda.
Je to menežovateľné?
- S mladými ľuďmi sa dá pracovať, nemajú zlé návyky. Nedá sa však robiť iba to, čo ich baví, musí sa urobiť aj rutina. Šťastie sa nehľadá, šťastie sa robí.
Ako sa mení defínícia šťastia?
- Tisíce rokov to nebola téma. Možno v Grécku. Dnes sa pokladá za právo. Mladý človek povie, že mám právo byť šťastný a všetci pre to musia niečo robiť, či firmy alebo štáty. Hovorí, že on má právo a iní povinnosť. To sú mylné predstavy. Zo šťastia sa stáva svätý grál, pritom šťastie ako také neexistuje. Existujú iba činnosti, ktoré ako vedľajší produkt prinášajú šťastie.
Čo nás robí šťastnými?
- Výskumy ukazujú, že šťastie nám prináša nielen to, čo robíme, ale aj prepojenie s komunitou, s rodinou, priateľmi. Sme sociálne bytosti a z tohto hľadiska je šťastie budovanie vzťahov a spoluzodpovednosť za šťastie iných.
Môže byť šťastný človek aj sám so sebou?
- Jedna z kľúčových vecí, ktorá ovplyvňuje šťastie, je postoj k sebe. Keď viem byť šťastný sám so sebou, viem byť šťastný aj vo vzťahoch.
foto: ahrend a adobestock
