Kristína Pomothy: Nový priestor je šancou na zmenu
Sme produktívnejší vtedy, keď v práci vidíme hlbší zmysel. K tejto myšlienke treba pripôsobiť aj pracovné prostredie. Vytvárať ho také, aby ľudí práca napĺňala. Na pracovné prostredie vplýva striedanie generácií. Na trhu sa mení poradie dôležitosti zručností – na popredné miesto mieri kreativita. Na druhom podujatí série TechoLIVE sa nad budúcnosťou pracoviska a wellbeingom zamýšľala workplace konzultantka Kristína Pomothy.
Nový priestor je pre firmu šancou na zmenu. Čo treba na to, aby firma túto šancu využila?
- V prvom rade uvedomelý, informovaný manažment. Je dôležité si najprv zodpovedať na otázky týkajúce sa stratégie priestoru. Povedzme: Aké ciele chceme v priestore dosahovať? Aké správanie má priestor umožniť a podporiť, čo má naopak potlačiť? Kde sa tvorí hodnota vo firme a čo vieme spraviť pre to, aby to išlo jednoduchšie? Takže najdôležitejšie je urobiť strategické rozhodnutia dostatočne včas, a potom prispôsobiť ostatné kroky.
Uviedli ste, že 85 percent ľudí sa cítia byť v práci neangažovaní. Súvisí to aj s motiváciou pracovať. Ako sa dá tento stav zmeniť?
- Áno, angažovanosť je úzko spojená s motiváciou, ale súvisí aj s ďalšími faktormi, ako je napríklad psychologické bezpečie (psychological safety). Definuje mieru, koľko sú ľudia ochotní riskovať a robiť chyby. Ak sú chyby trestané, kontrolované s cieľom vyvodzovať sankcie namiesto ponaučení, môže tento faktor výrazne znížiť angažovanosť.
V tomto kontexte je však najčastejšie neangažovanosť spájaná s mentálnym zdravím, resp. wellbeingom zamestnancov. Takže odpoveď je o niečo komplexnejšia a súvisí so systematickým zvyšovaním odolnosti a zlepšovaním zdravia.
O wellbeingu sa hovorí ako o zázraku, ktorý veľa vyrieši. Aká je vaša definícia wellbeingu?
- Častokrát sa spája s fyzickým zdravím. Je to oveľa viac. Ide o kvalitu života, akú dosahujeme v mentálnej, spirituálnej, emočnej, sociálnej, intelektuálnej a fyzickej oblasti. Týka sa každej roviny vedomia a bytia. Vnímam, že niektoré oblasti zamestnávatelia považujú za irelevantné pre pracovné prostredie a firemnú kultúru, a to je škoda.
V kancelárii neprestávame byť komplexné ľudské bytosti. A súhlasím, ak pochopíme skutočnú hĺbku wellbeingu, môžeme posunúť veľa problematických oblastí, napríklad fyzické a mentálne zdravie zamestnancov.
Aká je úloha pracovného prostredia na naše mentálne zdravie?
- Každý fyzický priestor je zároveň sociálny priestor. Pracovné prostredie tvoria v prvom rade ľudia, ich rituály, spôsob komunikácie, etos, zmysel pre ktorý sa rozhodli pracovať. Priestor je toho zrkadlom. Častokrát sa pre nedostatok zdrojov zanedbá vplyv fyzického prostredia na psychiku.
Napríklad úspešný výkon v niektorých konkrétnych úlohách vieme umožniť alebo mu zabrániť práve tým, kde sa tieto úlohy vykonávajú. Oveľa dôležitejšie je však v prvom rade tvoriť želanú kultúru - reprezentácie toho, čo je v kolektíve “dovolené”, “odmeňované” a “trestané”.
Ako sa dá znížiť vplyv stresových faktorov na ľudí na pracovisku. Ktoré sú tie faktory na prvých pozíciách?
- Základné fyzikálne faktory sú tie, ktoré priamo ovplyvňujú naše zdravie – ergonómia, svetlo, zvuk/hluk, kvalita vzduchu, vody. Naše vedomie a podvedomia vníma však počas pracovného dňa oveľa viac stresorov, ktoré si pre tempo dňa často ani nevšimneme. Pocit (ne)bezpečia, hierarchia komunikácie, fyzického priestoru a hlavne kvalita vzťahov. V pozitívnej atmosfére sa aj fyzické nedostatky jednoduchšie tolerujú. Dlhodobá negatívna atmosféra a napätie je však toxické pre naše telo aj psychiku.
